RRA Domaša

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Obec Kručov - Gréckokatolícky kostol z konca 18. storočia

Regionálne jedinečnosti

Kostol - Obec Kručov

Gréckokatolícky kostol  z konca 18. storočia.

Najstaršou dodnes stojacou stavbou v Kručove je chrám sv. Paraskievy. Ide o barokovo klasicistickú stavbu postavenú okolo roku 1783, ktorá nadviazala na staršiu stavbu. Ide o derivátny typ východoslovenských trojpriestorových kostolov, ktoré majú presbytérium, centrálne chápanú loď a otvorené podvežia, ktoré je označované aj ako babinec. Nie celkom tradične je koncipované presbytérium, ktoré nemá štvorcový tvar, ale je v podobe polkruhovitej veľkej apsidy. V lodi kostola sú dve polia tzv. pruskej klenby, s klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády majú polkruhovité, barokové okná, miernym oblúkom sú zakončené aj okná vo veži. Samotná veža si zachovala pôvodne barokovú strechu. Kostol počas jednotlivých období prechádzal viacerými zmenami.  Zaujímavé sú i zvony, ktoré sú umiestnené vo zvonici chrámu. Ten najstarší pochádza z druhej polovice 17. storočia je zdobený dekórom kvetov a listov, a odlial ho, ako na to upozorňuje nápis na ňom, zvonár Matej Ulrich z Prešova. Tento zvon ako jediný prečkal obdobie prvej svetovej vojny, keď sa väčšina zvonov využila ako cenný zdroj surovín. Roztavili sa a vyrobili sa z nich zbrane. Ďalšie zvony, ktoré je v súčasnosti v Kručove, sú podstatne mladšie. Odliali ich v roku 1923. Väčší z nich, zasvätený sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, venovali chrámu spoločne majetnejší obyvatelia obce. Konkrétne Michal Mašlej, Michal Krucik a Michal Dzurjanin. Zvon odliali v tom čase známa dielňa bratia Buchnerovci pracujúca v Košiciach. Menší z novších zvonov dali zasa zhotoviť veriaci, ktorí sa z Kručova a okolitých obcí vysťahovali do Ameriky.

Máloktoré mestá a dediny na Slovensku sa môžu pochváliť tak pestrou konfesionálnou skladbou, ako práve obce tohto regiónu. Podľa úradných štatistík a výkazov napríklad v roku 1862 žilo v Kručove 30 rímskych katolíkov, 24 gréckych katolíkov a 57 evanjelikov. Dvaja tunajší obyvatelia boli iného vierovyznania. Nemožno súčasne vylúčiť, že na pomerne vysoký počet v tom čase úradne vykazovaných príslušníkov evanjelickej cirkvi mala vplyv i skutočnosť, že rozhodujúca časť pozemkov v obci bola stále pod kontrolou príslušníkov šľachtickej rodiny Dežöfi.

Kručov je horská obec v južnej časti Nízkych Beskýd západne od vodnej nádrže Veľká Domaša. Nadmorská výška v strede obce je 210 m n. m. a v chotári 200-400 m n. m. Mierne zvlnený povrch chotára tvoria flyšové vrstvy a svahové hliny. Lesný porast s prevahou duba a buka je v južnej a severnej časti.

Obec je doložená z roku 1390 ako Crucho, neskôr ako Kruchow (1391), Krucžovv (1773), Ruský Kručow (1808); po maďarsky Oroszkrucsó, Felsókrucsó. Obec sa spomína v roku 1390 v majetkovom spore medzi Cudarovcami a Rozgonyiovcami. Stala sa súčasťou panstva Čičava. V roku 1715 sa v súpise uvádza tunajší pivovar, 10 osídlených a 10 opustených domácností. V roku 1787 patrila obec Bánovcom, mala 33 domov a 243 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 306 obyvateľov. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci a časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch na okolí a v Ostrave.


Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky