RRA Domaša

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Mesto Stropkov

O našom regióne
  • Poloha


Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti Východného Slovenska, v Prešovskom kraji, bližšie v okrese Stropkov, kde je okresným mestom a jedinou obcou so štatútom mesta. Časťami obce Sitník a Bokša so samostatným katastrálnym územím.
Obec sa nachádza v pohorí Nízkych Beskýd a v doline rieky Ondava. Chotár mesta má rozlohu 24,7 km². Západná časť je rovinou, východná mierne zvlnenou pahorkatinou. Najvyšším bodom v bezprostrednej blízkosti mesta je chrbát Baňa s nadmorskou výškou 379 m. Najnižšie miesto Stropkova leží v nadmorskej výške 185 m. Geografický stred je vo výške 202 m.

Z geomorfologického hľadiska je územie súčasťou Nízkych Beskýd, ich celku - Ondavskej vrchoviny. Severná časť sa nachádza v Stropkovskej brázde. Vyskytujú sa tu tri typy pôd: hnedé pôdy, ilimerizované pôdy a nivné pôdy.

Klimaticky územie Stropkova a jeho okolia patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Klíma je teplá, horská, s miernou intenzitou teplôt, vlhká až veľmi vlhká. Priemerná ročná teplota je okolo 7,8 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 658 mm.

Z hydrologického hľadiska patrí územie mesta do čiernomorského pomoria, povodia Bodrogu (do jeho čiastkového povodia (horná časť Ondavy; 4-30-08, Ondava po sútok s Topľou). Územie sa rozprestiera po brehoch Ondavy a potoka Chotčianka.
Patrí ku kompaktným sídlam a počtom obyvateľov do kategórie malých miest, bližšie do podkategórie miest nad 10 000 obyvateľov. V meste žije viac ako polovica obyvateľov okresu.

  • História


Územie Stropkova patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Zemplínskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Zemplínskej župy. V roku 1822 bolo pridelené k Šarišskej stolici (neskôr župe) a od povojnového obdobia do Prešovského kraja. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1404.
Vtedy má už charakter mestečka, privilegovanej lokality, ktorú uhorský kráľ Žigmund Luxemburský latinsky nazýva opidum Stropko. O štyri roky neskôr v obsažnejších Žigmundových listinách mestečko Stropkov s tridsiatkovou (colnou) stanicou a pevnosťou - hradom je strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patri 30 dedín a hrádok Modré Pole, centrum bývalého samostatného panstva.
Po nejasnej štátoprávnej príslušnosti severovýchodného Slovenska a širokého okolia Stropkova, po rozpade Veľkomoravskej ríše bolo toto územie s najväčšou pravdepodobnosťou pod vplyvom dŕžavy poľských Piastovcov a niekedy v priebehu 12.storočia bolo začlenené do uhorského kráľovstva. Jeho reálna hranica s Poľskom odvtedy išla po hrebeňoch Karpát. Záseky, ako vnútorná obranná línia uhorského kráľovstva pred 12. storočím, boli pri Strážskom.
Historici uvádzajú vznik Stropkova do časového rozpätia od 2. polovice 10. storočia do roku 1250. Pre 13. a aj 14. storočie neexistujú žiadne písomné doklady. Na konci 13. storočia bol Stropkov uličnou osadou, pravdepodobne bez kamenného kultového objektu.
Najbližšie k Stropkovu bola šarišská dedina Bokša, vtedy priamy chotárny sused pri Ondave. Bokša bola založená na nemeckom práve okolo polovice 14. storočia šoltýsom Bokšom, po ktorom dostala svoje pomenovanie. (Uličný, 1990, s.35) Bokšu nazývajú v rokoch 1391, 1392, 1394 v pomaďarčenej forme Baxauagasa (vo význame Bokšova Poruba), v rokoch 1393 a 1395 Baxa.
Mesto bolo kráľovským vlastníctvom, centrom správy kráľovských majetkov i obranným bodom na hraniciach uhorského kráľovstva. Bola postavená obranná i obytná veža ako sídlo kráľovských správcov majetku a pohraničných úradníkov, ktorí kontrolovali prechod do Poľska a vyberali mýto. Z tohto mýta sa v 30. rokoch 14. storočia vyvinula tridsiatková (colná) stanica. Jestvoval tu týždenný trh pre širšie okolie. V 14. storočí sa už usadzujú nemeckí kolonisti, mali byť hnacou silou pre rozvoj mestečka. Toto storočie bolo aj obdobím stavebného rozkvetu.
Od roku 1387, po nastúpení na trón Žigmunda Luxemburského, začína anarchia. Mesto sa stáva predmetom zálohovania a z kráľovských rúk sa natrvalo dostal do vlastníctva mocných feudálnych rodov. Dôvodom zálohov bola prázdna pokladnica, neurovnané pomery a zahraničná politika.
4. mája 1408 mestečko Stropkov s mýtom a k nemu patriacimi tridsiatimi dedinami Žigmund daroval dedičným právom Imrichovi z Perína, sekretárovi Uhorskej kráľovskej kancelárie. Takto sa stali vlastníkmi na vyše ako 150 rokov Perínskovci z Abova, jeden z najbohatších a najvplyvnejších rodov v Uhorsku. Vlastnili rozsiahle majetky na východnom Slovensku, severovýchodnom Maďarsku, podkarpatskej Ukrajine. V roku 1410 je zapísané ako Stropkow, v ktorom je mýto i kaplnka. V roku 1431 Žigmund označuje Stropkov už aj ako mesto. Zrejme preto, že tu jestvovalo už murované opevnenie jeho budúceho mestského hradu. Hrad plnil svoje obranno-obytné poslanie, mal vybudované podzemné únikové cesty, ako aj okružnú vodnú priekopu. Okolo neho sa vytvorilo trhové námestie. Úzke a priateľské vzťahy boli s mestom Bardejov počas celých stáročí. Obyvatelia mali mestské práva, t. z. aj dispozičné právo na pôdu, hnuteľný i nehnuteľný majetok a mohli ho slobodne predať. V 15. storočí ho obsadili postupne husiti i bratríci.
Pramene tvrdia, že mestečko bolo spolu s panstvom, od konfiškácie Perínskovcom roku 1483 kráľovským majetkom až do konca vlády kráľa Mateja.
Prvý raz mestskú pečať môžeme vidieť na liste mestskej rady Stropkova z 25. marca 1521. Pečať nemá kruhopis.
V roku 1547 je ďalšia pečať s kruhopisom SIGILLVN OPIDI STROPKO. Podľa historikov ide o postavu sv. Anny s Pannou Máriou.
Stropkov nebol veľkým poddanským mestečkom. Podľa portálneho súpisu z roku 1546 mal richtára, 28 zdanených portov (dvorov) a 25 dvorov označených za chudobných. Známi je aj približný počet obyvateľov z roku 1548, 330 obyvateľov, z toho 83 hláv rodín, činnosti - hrnčiari, krajčíri, obuvníci, čižmári, kováči, zámočník, obchodník, rybár, mestský bubeník, hlásnik a iní. Najstaršie a najdôležitejšie zemepánske poľnohospodárske stredisko (majer) bol Podvorec (dnešné Sitníky). Bol založený na prístupovej komunikácii. Počas vlastníctva Perínskovcami mestečko stratilo takmer všetky mestské výsady. Smrťou bezdetného Gabriela Perína vymrela palatínska vetva, ktorá trvala od 4. mája 1408 do 7. júna 1567.
Potom sa opäť stáva kráľovským majetkom, a následne roku 1568 je darované mocnému kráľovskému rodu Peteovcom za 20 000 rýnskych zlatých. V roku 1598 bol prvýkrát súpis domov v Uhorsku. Stropkov mal 82 domov.
Okolo polovice 17. storočia sa tu začali sťahovať prví Židia. K pôvodnému rímskokatolíckemu obyvateľstvu, neskoršiemu pravoslávnemu - od roku 1646 gréckokatolíckemu, i málopočetným evanjelikom, pribudlo židovské vierovyznanie. V roku 1709 mestečko postihol mor, na ktorý zomrelo asi 775 ľudí, ďalší bol v roku 1711. Okrem toho sa nachádzalo aj vo víre Rákociovského povstania.
Prvá zmienka o Rómoch je z roku 1755 z vyšetrovania súdu. Konali sa tu aj popravy. V tom čase sa mesto nazýva Sztropko (po latinsky a maďarsky), po slovensky Stropkow. Názvy mesta Stropkov: 1773 Sztropko, Stropkow 1786 Stropko 1808 Sztropkó, Stropkow 1863-1913 Sztropkó
1920 Stropkov (Majtán, 1998, s. 275)

Prevažujúcim jazykom je slovenčina. Obyvatelia v Bokši rozprávajú slovensko-rusínsky.
V roku 1777 sa uskutočnila aj územno-správna reforma, reorganizácia Zemplínskej stolice, vzniklo 6 okresov, bol aj Stropkovský slúžnovský okres a od roku 1788 so sídlom v Stropkove.
Zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo i remeslá (18. st. - 81 remeselných dielní). Ojedinelý v celom Uhorsku, ba Európe, bol tunajší tzv. veľký stropkovský cech, v ktorom združení boli zlatníci, debnári, krajčíri, kožušníci, mäsiari, ševci, tesári, hrčiari, kováči, stolári, sedlári, zámočníci, remenári, mečiari, sládkovia, ránhojiči a obchodníci (spolu 17 remesiel). V 18. storočí tu bolo známe záhradníctvo.
18. storočie a jeho 30. a 40. roky silná maďarizácia poznačila kultúrny, duchovný život a aj administratívu. Pečiatku na písomnosti si museli vyhotoviť s nápisom: Z:V: Sztropko Mezo Varossa Petsetje
1837.
Prešlo aj obdobím (1831-1847) hladomoru, epidémiou kiahní a týfusu. V roku 1846 tu žilo 2 459 obyvateľov a v Bokši 328. V roku 1914 vypukol veľký požiar, prenikol aj na hrad, ktorý sa už neobnovil.
15. marca 1848 snem prijal konštitučné zákony, zrušil feudálne vzťahy ako spoločenský systém, Stropkovčania tiež boli občianskoprávne zrovnoprávnení. Slovenské povstanie sa ho nedotklo, pretože tu nebola národne uvedomelá inteligencia a jeho obyvateľstvo sa viac zaujímalo o každodenné živobytie. Do revolúcie 1848-1849 bolo vtiahnuté prostredníctvom maďarsky zmýšľajúceho obyvateľstva. Revolúcia sa skončila kapituláciou maďarských vojsk. (Beňko - Durkaj, 1978, s. 80-81)
Stropkov v minulosti patril do kategórie poddanských mestečiek. Zaradil sa do veľkej skupiny sídel, ktorých prosperita nespočívala iba vo výnimočných štatútoch a právach. Nemá ani zvláštne dary prírody a tak prednosti boli v poctivej, namáhavej práci remeselníkov, obchodníkov, poľnohospodárov. Aj vďaka
tomu toto mestečko nezaniklo, ale budovalo sa do väčšieho. Jeho hospodárska existencia bola závislá aj na pôde a jej vlastníkoch, ale hlavne aj na výrobe a predaji rôzneho tovaru, teda aj na obchode. Stropkov, ako celá naša spoločnosť, prešiel v pomerne krátkom historickom období prudkými politicko - ekonomickými i kultúrno - spoločenskými zmenami. Zachytil obdobie feudalizmu, kapitalizmu, Československej republiky, prvej Slovenskej republiky, obdobie totality a demokracie. Prešiel etapami epidémií, hladu, revolúcií aj prírodných nešťastí. Neraz bol Stropkov dôležitým územím, či pri druhej svetovej vojne alebo pri spoločenských a kultúrnych udalostiach. Oproti minulosti zmenil spôsob života, uvoľnili sa spoločenské väzby, ktoré mali významnú úlohu v živote mesta i jeho obyvateľov.
V súčasnosti sa Stropkov s počtom obyvateľov 10 874 radí na 12. miesto medzi mestami Prešovského kraja.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti pôsobiace v Stropkove patril rabín Salmen Leb Teitelbaum (od roku 1826), známy ako vynikajúci vedec, po ňom jozef Gottlieb, pokladaný za cadika (pochovaný na židovskom cintoríne v blízkosti obce Tisinec).
Podľa funkčnosti ho zaraďujeme k monofunkčným mestám priemyselným, k subtypu priemyselné mestá so zvýraznenou službovou funkciou. Hierarchicky ide o mesto 5.rádu.

  • Súčasnosť


Intravilán obce sa nachádza prevažne v centrálnych častiach katastrálneho územia Stropkova a Bokše okolo prístupovej cesty II. triedy. V katastrálnom území Stropkova zaberá plochu 347 ha, a v Bokši 44 ha. Územím neprechádza železničná trať.
Kataster obce susedí s katastrálnym územím obcí Baňa, Duplín, Tisinec, Krušinec, Chotča, Vojtovce, Korunková, Kolbovce, Brusnica, Breznica, Šandal. Všetky obce sú súčasťou okresu Stropkov.
V meste sú štyri plneorganizované základné školy s telocvičňou a školskou jedálňou (z toho jedna je Cirkevná základná škola), dve materské školy so škoskými jedálňami (jedna osemtriedna, druhá šesťtriedna s dvoma elokovanými triedami), základná umelecká škola, dve centrá voľného času (ABC CVČ a FA
UNA CVČ), pedagogicko - psychologická poradňa, dve stredné školy a dve odborné učilištia s telocvičňami a školskými jedálámi.

Bokša

  • Poloha


Mestská časť mesta Stropkov Bokša leží v Nízkych Beskydách v nižnej časti západného prítoku Ondavy v nadmorskej výške okolo 210 m.

  • História


V 80 - tych a 90 - tych rokoch 14. storočia sa Cudarovci, vlastníci panstva Makovica, súdili so šľachticmi z Rozhanoviec, vlastníkmi panstva Čičava v Zemplínskej stolici, o susediace dediny, a aj o vlastníctvo Bokše. Vtedy vznikli o nej prvé správy, z ktorých je zrejmé, že táto dedina jestvovala už pred rokom 1390. V písomnostiach z konca 14.storočia sa vyskytuje zväčša v maďarskom tvare Baxauagasa, z ktorého vyplýva, že dedinu založil šoltýs Bokša s usadlíkmi podľa zákupného práva. V písomnostiach z 15. - 16. storočia sa vyskytuje len pod názvom Bokša v rôznych pravopisných obmenách. Z uvedených poznatkov možno predpokladať vznik Bokše v polovici 14. storočia. Šoltýsovo tu jestvovalo ešte v 16. storočí. Od druhej polovice 14. storočia do polovice 16. storočia bola Bokša majetkovou súčasťou panstva Makovica, pričom patrila k tamojším slovenským dedinám. V druhej polovici 16. storočia patrila najmä Alagiovcom. V roku 1600 stálo v sídlisku 6 obývaných poddanských domov, kúria zemanov a obydlie šoltýsa. Po prudkom úpadku sedliakov sa zmenšilo aj sídlisko. Koncom 16. storočia bola Bokša malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom.

  • Súčasnosť


Veľkosť katastra je 44 ha. V obci je materská škola so školskou jedálňou, dva grécko - katolícke kostoly. Bokša je mestskou časťou Stropkova od roku 1964. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.



 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky