RRA Domaša

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Mesto Stropkov - Hrad

Regionálne jedinečnosti

Mesto Stropkov - HRAD

V meste Stropkov existoval do 19. storočia rozsiahly hradný komplex, ktorý zohrával významnú úlohu v rámci širokého regiónu. Dnes však zo Stropkovského hradu zostalo nad úrovňou terénu len východné krídlo a časti obvodových múrov s množstvom ďalších priestorov boli odhalené posledným archeologickým výskumom. Napriek slabému stavu zachovania hmoty objektu je hrad pomerne dosť známy z dobových písomností a zobrazení.

Hrad bol vybudovaný na miernom návrší ľavobrežnej terasy rieky Ondavy (210 m n. m.) v historickom centre Stropkova, ktorý bol od už od konca 14. stor. rozvíjajúcim sa mestečkom. Umiestnenie hradu bolo vhodné predovšetkým po socio-ekonomickej stránke, keďže v blízkosti viedla dôležitá cesta dolinou Ondavy na Dukliansky priesmyk a od 14. stor. tam fungovala aj mýtna stanica.

Historicko-stavebný vývoj
Najstaršia zmienka o hrade pochádza z r. 1408, keď "castellum Ztrupko"  s ďalšími majetkami daroval kráľ Žigmund šľachticom z Perína. Podoba tohto opevnenia nie je známa, keďže objekt prešiel neskôr stavebnými úpravami. Hrad vznikol pravdepodobne na konci 14. stor. ako opevnené šľachtické sídlo a zároveň ako obranný prvok mestečka. Stropkov vlastnili v priebehu 14. stor. Cudarovci, resp. bol kráľovským majetkom. Iniciátorom výstavby prvotnej fortifikácie bol tak rod Cudar alebo niektorí z anjuovských kráľov. Neskorší dlhodobí majitelia Stropkova, Perényiovci, dali hrad výrazne prestavať na honosné opevnené sídlo ich rodu i panstva. Listina z r. 1410 svedčí o tom, že objekt zahŕňal aj hradnú kaplnku ("capella seu fortalicium"). V polovici 15. stor. a koncom 15. stor. bolo mesto aj hrad poškodené vojskami bratríkov, resp. vpádom poľských kráľov. Hrad bol potom znovu prebudovaný. Viacerými stavebnými úpravami prešiel ešte viackrát až do zániku, ktorý sa začal protihabsburskými povstaniami a pokračoval cieleným ničením cisárskym vojskom r. 1711, následnými pokusmi o obnovu až po definitívny zánik v 19. stor.

Prvotný hrad pozostával z menšej murovanej stavby chránenej zrejme len dreveným opevnením s priekopou. Začiatkom 15. stor. už hrad predstavoval murovaný honosný palác, kaplnka a hospodárske budovy ohradené murovanými hradbami s vežami, vstupnou bránou na juhovýchode a vodnou priekopou po obvode. Viacnásobnými prestavbami získal výslednú podobu: pentagonálny mestský hrad, ktorého pôdorys poznáme z plánu z r. 1767. Uprostred päťuholníkového opevnenia s hranolovými baštami sa nachádzal farský kostol a po vnútornej strane hradieb množstvo budov, kde sídlila spočiatku šľachta, neskôr mestské predstavenstvo. V severnej časti areálu sa nachádzali hospodárske objekty, najviac obytných priestorov bolo na juhozápade. Hrad bol v 18. a 19. stor. postupne búraný a na jeho mieste sčasti postavený kaštieľ.

Dnešný stav lokality
Z prvej stavebnej etapy sa nezachovalo nič. Z hradu Perényiovcov sa archeologickým výskumom v r. 2001 odkryli viaceré častí, avšak len v rozsahu pôvodného 1. nadzemného podlažia. Hradný palác je dnes obsiahnutý v prízemí kaštieľa. Doterajšia literatúra považovala svätyňu farského kostola za hradnú kaplnku zo 14. stor., ktorá sa rozšírením lode zmenila na dnešný chrám. Archeologický výskum však vyvrátil tento predpoklad. Bolo zistené, že svätyňa a loď predstavujú jednu stavebnú etapu a zároveň zaniknuté murivo (z prístavieb) pri kostole pochádza z tejto fázy. Neboli zachytené ani staršie hnuteľné pamiatky spred 14. - 15. stor. Je teda zrejmé, že hradná kaplnka stála na inom mieste areálu hradu alebo nebola murovaná. Neskorší farský neskorogotický kostol bol vybudovaný uprostred hradného areálu až na prelome 15. - 16.stor. ako solitérny objekt. Výskum zároveň aspoň sčasti vyvrátil aj teórie o existencii staršieho hradného objektu spred 14. stor., keďže neboli objavené žiadne zvyšky po staršej architektúre ani iné staršie hnuteľné pamiatky. Sondami boli odhalené viaceré predpokladané časti hradu (barbakan, dvojitý hradbový múr, obytné budovy).


Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky